Carnuntum sa nachádza na území obcí Petronell – Carnuntum a Bad Deutsch – Altenburg v spolkovej republike Dolné Rakúsko. Carnuntum bolo od 40. rokov 1. stor. po Kr. rímske sídlo, hlavné mesto provincie Panónia. Areál sa skladá z vojenského mesta, civilného mesta a chrámového okrsku na Pffafenbergu. Názov Carnuntum je z ilýrskeho slova a znamená kamenné mesto.

Vojenské mesto

Malo dve časti – legionársky tábor a vojenské predmestie. Prvým doloženým rímskym sídlom v Carnunte bol legionársky tábor Castra. Súčasne s ním vzniklo veľké “predmestie“, kde bývali rodiny vojakov, obchodníci, remeselníci pod vojenským velením. Vo vojenskom predmestí sa okrem vlastného predmestia nachádzal vojenský amfiteáter (amfiteáter Bad Deutsch – Altenburg) zo 70. rokov 1. stor. po Kr. s kapacitou asi 14 000 divákov, vojenské cvičisko, palác miestodržiteľa, kultové okrsky a termy. V jeho areáli sa nachádzala aj budova pre zvieratá, ktoré sa používali pri zápasoch a taktiež chrám zasvätený bohyni Diane Nemesis.

Civilné mesto

vzniklo okolo roku 70 po Kr. približne 2 km od vojenského mesta, v ktorom sa usadili rímski občania, ktorí nepodliehali vojenskému veleniu a mali záujem obchodovať, keďže táto oblasť bola výhodnou práve preto, že šlo o pohraničnú oblasť, na Jantárovej ceste a dokonca ešte aj blízko silného vojenského sídla. V civilnom meste bolo fórum, viacero chrámov, curia, mestský archív, tabularia a viacero kúpeľov. Pri meste sa nachádzal civilný amfiteáter z prvej polovice 2. storočia a vedľa neho gladiátorská škola.

Pohanská brána (Heidentor)

bola postavená na prístupovej ceste k civilnému mestu ako triumfálny „oblúk“ cisára Constantia. Má tvar štvoruholníkovej veže so štyrmi oblúkmi postavenej nad križovatkou ciest a dodnes sa zachovala jej veľká časť.

Niečo z histórie

Carnuntum patrilo k významným vojenským táborom a mestám na strednom Dunaji. Po vytvorení provincie Pannónia bolo Carnuntum sídlom miestodržiteľa, po rozdelení Panónie sa stalo sídlom Hornej Panónie.

Carnuntum zohralo významnú úlohu v markomanských vojnách (166 – 180). Počas markomanských vojen (vedených aj na Slovensku) mal cisár Marcus Aurelius tu a vo Viedni svoj hlavný stan. Carnuntum bolo centrom akcií voči Germánom, odkiaľ Rimania prenikali na územie dnešného Slovenska. Počas markomanských vojen značne utrpel vojenský tábor aj civilné mesto. Civilné mesto bolo po nich úplne prestavané.

Stretnutie Rímskych cisárov

V roku 308 alebo 309 sa v Carnunte zišli niekoľkí rímski cisári pod vedením bývalého cisára Diocletiana na jednaní, ktoré malo vyriešiť problém viacerých súčasných cisárov pri moci (Diocletianus, Galerius, Maximianus). Schôdzka však neskončila s úspechom a v Rímskej ríši pokračovali boje o trón až dovtedy, kým sa cisár Konštantín Veľký (Constantinus) nestal opäť jediným cisárom v ríši.

V 4. storočí osídlenie v Carnunte začalo ubúdať. V dôsledku ohrozenia podunajskej hranice germánskymi kmeňmi sa veľká časť civilného obyvateľstva odsťahovala. V polovici 4. storočia mesto postihlo zemetrasenie. Neskororímsky historik Ammianus Marcellinus píše o meste „ako o opustenej a špinavej diere“.

Rakúski archeológovia robia výskumy na mieste Carnunta už od konca 19. storočia a dodnes boli odkryté asi 3/4 mesta a vojenského tábora.

Múzeum Carnuntinum

bolo vybudované v mestečku Deutsch-Altenburg. Sú v ňom uložené drobné nálezy zbraní a výzbroje, keramiky, mincí, rôznych pracovných nástrojov, šperkov a predmetov pre hygienu a pod. V záhradnej časti múzea sú vystavené predovšetkým pohrebné nápisy významných osôb vojenského tábora, ale aj civilného mesta, nápisy mestských úradníkov, votívne nápisy venované rôznym bohom. Takisto sú vystavené zachované zvyšky mozaík a sôch.